Veľa Slovákov je nespokojných na Slovensku a radšej odchádzajú do zahraničia. Avšak nie je všetko tak, ako to vyzerá. Napriek všetkým porovnaniam, ekonomika Slovenska rastie každoročne a nie je to len zapríčinené eurofondmi.

Ekonomika Slovenska rastie každoročne

Pri porovnaní a nazvaní Slovenskej ekonomiky ako tiger Európy sa veľa Slovákov zasmeje, alebo povie že HDP nereflektuje dostatočne vývoj a podmienky slovenskej ekonomiky.  Celkový  priemerný medziročný rast HDP od roku 2004 do roku 2014 je na úrovni 4 %, zatiaľ čo rast HDP Česka za 11 rokov je na úrovni 2,4 %. 11-ročný rast HDP Slovenska predčil aj jednu z najinovatívnejších ekonomík Európskej únie, Estónska, o takmer 1 %, ked rast ekonomiky Estónska za 11 rokov dosiahol okolo 3 %.

V porovnaní s týmito ekonomikami je však nutné povedať, že rast je nasledovaný aj rastom celkového dlhu a dá sa tak povedať, že tento rast je poháňaný dlhom, teda najmä spotrebou verejnej správy. Od roku 2004, hrubý dlh verejnej správy, ktorý bol na úrovni 40,6 % , narástol do roku 2014 o 31,23 %, zatiaľ čo dlh Česka od roku 2004 narástol o 50,2 %. Avšak dlh Česka bol v roku 2014 na úrovni cez 42 %, zatiaľ čo dlh Slovenska bol na úrovni cez 53 % HDP. Dlh Estónska od roku 2004 narástol o viac ako 100 %, avšak dlh Estónska narástol z hodnoty 5 % na úroveň 10,3 % HDP.

Avšak podľa niektorých ekonómov aj dlh sa delí na takzvaný dobrý a zlý. Dobrý dlh predstavuje dlh, ktorým sa stimuluje napríklad spotreba a poháňa rast. Zdravá miera dlhu tak môže byť prospešná pre ekonomiku, tak ako pri podnikaní.

Ekonomika Slovenska rastie, ale zdravo ?

S 30 % rastom zadĺženia v podobe celkového verejného dlhu však ekonomika Slovenska rástla za 11 rokov spotrebou domácnosti, produkciou ako aj obchodom. Konečná spotreba domácnosti narástla o viac ako 63 %, čo predstavuje 5,7 % priemerný medziročný rast. Slovenské domácnosti zatiaľ čo v roku 2004 minuli 25 730,7 mil. EUR, v roku 2014 si ´´dovolili´´ minúť 42 010,2 mil. EUR.  Rast konečnej spotreby verejnej správy presiahol rast spotreby domácnosti za 11 rokov o viac ako 3 % a verejná správa zvýšila náklady o 66,97 % na úroveň 14 242,4 miliónov EUR.

Spolu s rastom dopytu rastie aj produkcia slovenských podnikov. Produkcia narástla za 11 rokov takmer o 70 %, kedy produkcia v roku 2004 bola na úrovni 101 722,4 mil. EUR, zatiaľ čo v roku 2014 dosiahla 172 592,5 mil. EUR. Medzispotreba taktiež narástla ako, dá sa povedať sprievodný faktor rastu produkcie, o 72 % na hodnotu 104 014,8 miliónov EUR v roku 2014.

Ekonomika Slovenska rastie nie len pre podniky

Každoročne sa zvyšuje aj minimálna mzda a priemerná nominálna mzda. V roku 2004 bola minimálna mzda na úrovni 215,76 EUR, zatiaľ čo v roku 2014 dosiahla 352 EUR, čo znamená nárast o viac ako 63 %, a teda taktiež ako priemerná nominálna mzda, ktorá v roku 2014 dosiahla úroveň 858 EUR, zatiaľ čo hrubé výdavky domácnosti za 11 rokov narástli o 42 %, pričom roky 2013 a 2014 boli iba simulované. V roku 2004 výdavky domácnosti dosiahli 265,52 EUR, zatiaľ čo v roku 2014 dosiahli 377,99 EUR.

Minimálna mzda v jednotlivých krajinách
Minimálna mzda v jednotlivých krajinách, zdroj europa.eu

Ekonomika Slovenska rastie, avšak nie proporcionálne

Ekonomika Slovenska v podobe HDP vzrástlo o viac ako 63 % za roky 2004 až 2014. HDP narástlo z hodnoty 46 101,5 mil. EUR na úroveň 75 560,5 mil. EUR v roku 2014, pričom samotný Bratislavský kraj podľa štatistiky NUTS 2 dosiahol HDP v roku 2014 21 075,013 miliónov EUR, čo predstavuje 27,89 % z celkového HDP Slovenska z roku 2014.

Porovnanie HDP Slovenska a Česka podľa regiónov,zdroj Eurostat
Porovnanie HDP Slovenska a Česka podľa regiónov,zdroj Eurostat

V roku 2014 dosiahlo východné Slovensko HDP 15 544,476 miliónov EUR, stredné Slovensko 14 876,636 mil. EUR a západné Slovensko 24 064,332 miliónov EUR.

Zdroj : databáza STATdat Štatistického úradu Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republky, MMF, Eurostat

Mohlo by Vás zaujímať