Po Brexite, finančných problémoch ako aj politických rozporoch sa na politickej scéne EÚ objavila otázka, či vznikne dvojrýchlostná Európska únia. Pre politikov a zakladajúcich členov EÚ bude rozdelenie znamenať zrejme čiastočne splnený sen o integrovanej Európe. Pre štáty, ktoré nie sú za  hlbšiu intergráciu, môže dvojrýchlostná Európska únia znamenať, že budú na vedľajšej koľaji.

Dvojrýchlostná EÚ

Je otázne, ako bude dvojrýchlostná EÚ vyzerať. Jedno je však isté, a to, že bude zahŕňovať aj fiškálnu úniu. Krajiny Jadra Európskej únie tak možno budú mať spoločného ministra financií, alebo spoločnú bezpečnostnú politiku, čo sa týka fiškálnych nástrojov. Nepochybne pre krajiny, ktoré sú za hlbšiu integráciu môže dvojrýchlostná Európska únia znamenať splnený sen, keďže v súčasnosti na politickej scéne je veľa rozličných názorov, ktoré sa zavŕšili Brexitom a snahy niektorých krajín o svoj vlastný tzv. -exit.

Na druhej strane sú krajiny, ktoré nie sú za hlbšiu integráciu a EÚ považujú len za hospodársky priestor. Pri takýchto krajinách je však protichodná právna legislatíva EÚ, keďže EÚ vydáva rôzne právne normy, aby bol trh jednotný. Práve takéto postupy EÚ sa priečia niektorým krajinám a práve odporúčania a nariadenia EÚ môžu byť za Brexitom, prípadne budúcim -exitom ďalších krajín. Je však otázne, prečo sa tieto krajiny pridali do EÚ, keď na stole mali aj možnosť napríklad obchodnej dohody alebo iné možnosti.

Taktiež je otázne, ako sa ku týmto krajinám postavia krajiny, ktoré sú za hlbšiu integráciu. Podľa viacerých vyhlásení popredných politikov, ak chcú takéto krajiny vystúpiť, nech vystúpia. Zostanú tak krajiny, ktoré sú za hlbšiu integráciu.

Krajiny, ktoré nebudú za hlbšiu integráciu tak majú dve možnosti. Neprijať budúce snahy EÚ o hlbšiu integráciu ( v súčasnosti je na stole napríklad spoločná obrana ), alebo vystúpiť. Podľa vyhlásenia popredného politika EÚ, tak budú krajiny, ktoré budú tvoriť jadro a krajiny, ktoré budú len na obežnej dráhe EÚ. Ako si to však máme vysvetliť, a aký postoj zaujmú krajiny Jadra ku krajinám mimo Jadra je otázne.

EÚ chce byť však demokratická, a nejaké postihy pre krajiny ´´na obežnej dráhe´´  zrejme nebudú uplatňované. Je však možné, že obchodná a investičná aktivita medzi takýmito krajinami bude menšia. Takéto vzťahy možno ešte viac rozdelia Európsku úniu ako napríklad imigračná kríza, keďže krajiny Jadra sa budú považovať za európske. EÚ tak bude mať dvojtvárnu medzinárodnú politiku.

 

Dvojrýchlostná Európskej únia a snaha o moc

Brexit, imigračná kríza, implementácia nariadení EÚ patria ku témam, ktoré delia Európsku úniu. Takéto témy sa stávajú veľmi populárne pri krajinách, ktoré sa stávajú nacionálnejšie. V niektorých krajinách takýto fenomén vyústil do zvolenia nacionálnych strán do parlamentov jednotlivých krajín. Za Brexitom boli práve aj rôzne populistické vyhlásenia, ktoré sa po Brexite odhalili aj ako neúplné alebo nepravdivé. Je otázne, aký následok takýto populizmus alebo inak povedané, snaha o moc, bude mať.

Na druhú stranu, takéto krajiny však obviňujú EÚ z ekonomickej alebo inej diktatúry. Je však otázne, či ide len o populizmus alebo nie, keďže od začiatku Európska únia nebola len o voľnom obchode a pohybe.

Dvojrýchlostná Európska únia nepochybne tak prinesie hlbšiu ekonomickú, ale aj politickú či právnu integráciu Európskych krajín. Integrácia však už prebieha. Príkladom fiškálnej integrácie môže byť práve tzv. dlhová brzda a ďalšie ekonomické mechanizmy ako napríklad ESM. Právnu integráciu predstavujú právne normy EÚ. Hlbšia integrácia tak v budúcnosti bude znamenať možno práve spoločné vystupovanie smerom von z EÚ. Môže to znamenať Európskych ministrov, ktorý zjednotia medzinárodnú a vnútornú politiku EÚ.

Mohlo by Vás zaujímať