Bratislavský summit má byť akýmsi symbolom pre ucelenú spoločnú európsku politiku. Takto EÚ zareagovala na Brexit a dala najavo Veľkej Británií, že už nesedia za spoločným stolom. Bratislavský summit sa tak venuje hlavne budúcnosti EÚ a stal sa známym pre budúcnosť reforiem EÚ ako bratislavský proces.

Bratislavský summit a jeho hlavné témy

Bratislavský summit priniesol zopár hlavných tém ako je obrana a imigrácia. Ale nechýbala ani nezamestnanosť a hospodársky rast. Z Bratislavskej deklarácie (vyhlásenia) sú zatiaľ známe len tieto témy. Z Bratislavskej deklarácie však nie je známe ani ako chcú vyriešiť imigráciu, obranu alebo nezamestnanosť.

Bratislavský summit, alebo neformálny summit v Bratislave, má tak slúžiť len ako spoločné vyhlásenie, že sa na problémoch, ktoré zrejme viedli v odchod Británie z EÚ, pracuje. Zásadné však bolo to, že Bratislavský summit má predovšetkým priniesť zhodu 27 členských krajín EÚ. EÚ tak hovorí, sme jednotný a vnútorne silný.

To však naštrbil taliansky premiér Matteo Renzi, ktorý nesúhlasil so spoločnou tlačovou besedou spolu s Nemeckom a Francúzskom. Vyhlásil : „Nemôžem mať tlačovú konferenciu s Merkel-ovou a Hollande-om, ak nesúhlasím s ich postojmi, ktoré sa týkajú imigrácie a ekonomiky. “

Naznačoval tak na rozpor aj medzi ekonómami, ako vyriešiť ekonomickú krízu v EÚ. Podľa Merkelovej a Hollandeho je správny postoj tzv. austerity, teda prísna fiškálna zodpovednosť. Vlády tak menej investujú a míňajú. Zrejme podľa talianského premiéra nástroj na vyriešenie krízy a naštartovanie ekonomiky sú práve vládne investície.

Taliansko však nebolo jediné, ktoré na margo vnútorného zocelenia po Brexite, nesúhlasilo dá sa povedať s kompromisom. Viktor Orbán, ktorý čaká zvýšený tlak nelegálnej imigrácie vyhlásil, že migračná politika EÚ je : „sebazničujúca a naivná“.

Podľa Orbána, pokým Nemecko nevyhlási limit na počet prijatých imigrantov, masy ľudí budú prichádzať do Európy. Nemecko to zrejme tak necíti a podľa Nemecka, ekonomika Nemecka potrebuje imigrantov, najmä kvôli efektívnejšiemu rozdelení vekovej populácie. Nemecko sa tak snaží využiť imigrantov na boj proti generačnej výmene a s tým súvisiacej možnej budúcej kríze.

Brexit začne na začiatku roka 2017

Potom, čo Brexit sa začal zdať viac racionálny po vypuknutí imigračnej krízy, hlavnou témou Bratislavského summitu bola aj vnútorná a vonkajšia obrana ako aj imigračná kríza. Dôvod, prečo na tomto neformálnom stretnutí lídrov EÚ 27 nebola Veľká Británia bolo, že pokiaľ Veľká Británia neaktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy, ináč povedané, nepovie, aké chce mať vzťahy do budúcnosti s EÚ, nepatrí na toto stretnutie, pretože formálne je stále členom EÚ, avšak všetci už čakajú, kedy to tak nebude a s akými návrhmi príde Veľká Británia, čo sa týka budúcich vzťahov s EÚ.

Existujú dve roviny. Jedna je, že Veľká Británia bude mať záujem o spoločný priestor, s čím prichádza aj sloboda pohybu a teda defacto bude aj naďalej členom EÚ, alebo nebude mať záujem a príde napríklad len s obchodnou dohodou.

Podľa Juncker-a, prezidenta Európskej komisie však hlavnou podmienkou bude slobodný pohyb osôb ako aj vstup na pracovný trh. Naznačuje tak, že EÚ zrejme bude mať aj naďalej blízke vzťahy s Veľkou Britániou aj napriek Brexitu. Taktiež si Brexit vysvetlil tak, že Brexit nebol chybou EÚ, ale spoločnou chybou. Podľa jeho slov, Brexit preukázal, že niečo je zlé s EÚ ale aj s Veľkou Britániou. Ak 40 rokov niekto hovorí, že EÚ je hlúpa a potom sa spýtate ľudí, či chcú odísť z EÚ, tak odpoveď je jasná.

Donald Tusk, predseda Európskej rady, podľa všetkého na Bratislavskom summite povedal všetkým predstaviteľom 27-čky, že podľa premiérky Veľkej Británie May-ovej, Veľká Británia možno spustí proces odchodu krajiny z EÚ v januári alebo vo februári 2017.

Pravdepodobne najbližšie od januára sa tým začne dvojročný proces a skutočný Brexit. Na margo toho, Donald Tusk povedal, že v rokovaní sa budú hájiť záujmy 27. členských štátov a nie krajiny, ktorá odchádza.

Herman Van Rompuy, bývalý stály predseda Európskej rady a de facto bývalý prezident EÚ, však pre rádio BBC 4 povedal, že zatiaľ čo Británia môže spustiť článok 50 kedy chce, ďalší a hlavný proces rokovaní môže nastať až po voľbách v Nemecku, teda v októbri alebo novembri 2017.

Ináč všetci za jedno ala bratislavský proces

Okrem vyššie zmienených názorov Renziho a Orbána, sa zdá, že všetci v EÚ sú za jedno a spoločné riešenie bude definitívne v marci 2017. Všetci sa tak zhodnú na určitých riešeniach, ktoré sú spomenuté v Bratislavskom vyhlásení, ako napríklad pomoc Bulharsku, ktoré požiadalo o 160 miliónov EUR. Zatiaľ však EÚ sa zaviazala pomôcť 108 miliónmi a poslať 50 vozidiel na obranu hraníc.

To je súčasť riešenia, ktorým chcú vyriešiť imigračnú krízu. Posilnením krajín, ktoré chránia hranice Schengenu ako aj zvýšiť kapacity Európskych hraničných jednotiek a pobrežnej stráže. Taktiež návrhom je aj začať dialóg s tretími krajinami, teda s krajinami, odkiaľ sú práve imigranti. Zrejme za týmto účelom aj podľa správy Junckera sa poskytnú investície africkým krajinám.

Taktiež témou bola aj obrana. Podľa Hollandeho, prezidenta Francúzska, krajiny, ktorá po odchode Británie bude mať najsilnejšiu armádu EÚ, je potrebná viac aktívna obranná politika. Hollande tak priamo nehovorí o spoločnej európskej armáde, ale o spoločnom obrannom riešení. Ťažko si to inak predstaviť ako spoločnou európskou armádou.

Ďalším obranným riešením má byť aj integrovaná a väčšia komunikácia, výmena informácií tajných služieb, väčšej ochrane hraníc na základe väčšej kontroly hraníc, aj vo vnútri Schengenu alebo spustenie programu ETIAS (Cestovný informačný a autorizačný systém).

Kvóty

Zdá sa tak, že niektoré riešenia sú už na stole avšak v budúcnosti sa plánujú ďalšie riešenia. Dôkazom je napríklad vo vyhlásení spomenutie zníženie ilegálnej imigrácie, avšak konkrétne riešenie nie je v spomínanej Bratislavskej deklarácii. Na zníženie ilegálnej imigrácie však môžu pomôcť už spomenuté riešenia ako napríklad zlepšenie výmeny informácií na hraniciach alebo posilnenie hraničných jednotiek. Zdá sa tak, že lídri EÚ rátajú s tým, že budú potrebné ďalšie kroky na vyriešenie týchto problémov. Jediné, čo nie je v zmienke a je len okrajovo spomenuté sú práve kvóty.

Jedinou zmienkou je konsenzus dlhodobej migračnej politiky, ktorá má byť postavená na princípoch zodpovednosti a solidárnosti. Zrejme takto naznačujú rôzne názory a postup pri kvótach, kde sa určí kto a koľko má prijať imigrantov a či krajiny nemajú právo sami postupovať v imigračnej politike a prijať alebo neprijať imigrantov.

Bratislavské vyhlásenie môžete nájsť tu

Mohlo by Vás zaujímať