Aké sú najväčšie ekonomické problémy Slovenska ? Je to korupcia, malý trh alebo nízke príjmy ? Napriek každoročnému rastu ekonomiky Slovenska rastú aj ekonomické problémy Slovenska. Zdá sa tak, že ekonomické problémy Slovenska idú ruka v ruke s ekonomickým rastom Slovenska.

Najväčšie ekonomické problémy Slovenska : dlh ?

Niekto môže povedať, že medzi najväčšie problémy Slovenska patrí verejné zadlženie. Podľa OECD je verejné zadlženie Slovenska na úrovni 60,1 % HDP, pritom vychádzajú z roku 2014. Podľa Národnej banky SR ako aj Európskej komisie a jej jarného výhľadu bol verejný dlh na úrovni 52,9 % za rok 2015 a v roku 2016 má dosiahnuť 53,4 % z HDP. Podľa Eurostatu HDP Slovenska v roku dosiahlo 78 070,8 miliónov EUR v trhových cenách.  Verejný dlh v roku 2015 bol tak na úrovni  41 299 miliónov EUR.

V súčasnosti ECB pracuje na znížení verejného dlhu prostredníctvom QE. QE vlastne refinancuje staré dlhy a zároveň vytvára dobré podmienky pre nové úvery. Pomáha tak štátom sa lepšie financovať v rámci vládnych obligácií. Avšak takáto politika nemôže trvať donekonečna. Dôležitá je aj fiškálna zodpovednosť. Podľa vyhlásení MF SR sa znižujú náklady súvisiace s vládnym dlhom, ktoré súvisia najmä s refinančnými operáciami ECB ale aj ekonomickej kondícií SR, keďže trh vládnych obligácií je predsa len trh, ktorý je založený na ponuke a dopyte.

Postupne sa tak dá očakávať, že verejný dlh bude klesať. Keďže sme pomaly na úrovni 60 %, vláda v takom prípade by musela vysloviť nedôveru. Od 55 % vláda nemôže zvyšovať verejné výdavky. Stane sa tak, že politici nemôžu zvyšovať rast HDP na základe vládnych výdavkov. Dá sa teda racionálne predpokladať, že nepôjdu sami na meč a budú postupne znižovať dlh. Politická atmosféra politickej strane, ktorá ukončí dlhovú krízu bude iste želať. Nie sú tu teda len ekonomické, ale aj politické príčiny, prečo by dlh nemal stúpať.  V inom prípade by sme dopadli ako staré talianské štáty, bankrotom, aj keď nie možno oficiálnym. Zdá sa tak, že dlh je rozhodne ekonomický problém Slovenska, ale nie ten najzávažnejší.

Štát

Verejný dlh

Rok 2014

Verejný dlh

Rok 2015

Slovensko

60,1

——

Dánsko

60

——

Estónsko

13,6

——

Fínsko

70,9

74,6

Írsko

125,4

——

Švédsko

62.5

——

Nórsko

32,5

37,8

Zdroj : OECD, v % HDP

Štát

2013

2014

2015

2016

2017

Euróspska únia (28 štátov)

85,5

86,8

85,2

——

——

Eurozóna (19 štátov)

91,1

92,0

90,7

——

——

Dánsko

44,7

44,8

40,2

38,7

39,1

Estónsko

9,9

10,4

9,7

9,6

9,3

Írsko

120,0

107,5

93,8

89,1

86,6

Slovensko

55,0

53,9

52,9

53,4

52,7

Fínsko

55,5

59,3

63,1

65,2

66,9

Švédsko

39,8

44,8

43,4

41,3

40,1

Nórsko

29,7

27,3

31,6

Nie je členom

Nie je členom

                                                     Zdroj : eurostat, European comission – spring economic forecast 2016, v % HDP

Patrí korupcia medzi najdôležitejšie ekonomické problémy Slovenska ?

Korupcia nie je súčasný fenomén. Korupcia je súčasťou dávnej histórie, ale iste patrí aj do našej budúcnosti. Korupciu sa dá znižovať efektívnymi zákonmi. Avšak korupcia sa nevytratí a vždy sa nájde niekto ´´chamtivý´´.  Korupcia vzhľadom na veľkosť Slovenska je veľmi významná. Podľa Transparency International sa Slovensko nachádza na 50. priečke. Patríme medzi krajiny, ktoré majú veľký problém s korupciou.

 

Podľa indexu Transparency International korupcia na Slovensku klesá. Stále však patrí medzi vážnejšie ekonomické problémy Slovenska. Výhovorka typu, že Slovensko je malá krajina a každý sa s každým pozná v tomto prípade neplatí. Štáty ako napríklad Nórsko patria medzi 5-milionové krajiny a majú ´´čistejšiu´´ ekonomiku. Korupcia tak súvisí skôr s inými príčinami ako konexie. Ťažko aj povedať, či príčinou je ekonomický problém alebo nedostatočná právna úprava. Podľa nás to skôr súvisí so sociálnymi problémami a históriou, kedy bolo známe heslo : „Kto nekradne, okráda svoju rodinu“ a súvisí to skôr so zmýšľaním obyvateľstva. V takom prípade by mala prísť na rad riadna právna úprava.

Štát

2012 skóre

2013 skóre

2014 skóre

2015 skóre

Slovensko

46

47

50

51

 

Estónsko

64

68

69

70

Nórsko

85

86

86

87

Fínsko

90

89

89

90

Švédsko

88

89

87

89

Dánsko

90

91

92

91

Zdroj : transparency international, čím vyššie skóre, tým je korupcia menšia, index od 0 do 100

Najväčší ekonomický problém Slovenska je malý trh ?

Ako sa hovorí, Slovensko je malá krajina. Avšak nie počtom obyvateľov. Áno, 5 miliónov obyvateľov nie je veľa. Avšak v tomto článku krajiny ako Nórsko alebo Fínsko majú taktiež 5 miliónov obyvateľov. Slovensko je malé trhom. V porovnaní s týmito krajinami obyvatelia majú menšie príjmy a menšiu spotrebu. To vplýva aj na daňové príjmy, investície a podobne. Slovensko v príjme na obyvateľa sa však dorovnáva priemeru EÚ.

HDP per capita v porovnaní s priemerom EÚ.
HDP per capita v porovnaní s priemerom EÚ. Zdroj : eurostat

Slovensko pritom svojou polohou je atraktívne najmä kvôli logistike, napriek tomu podnikateľská aktivita je oproti iným štátom menšia. Dôsledok je, že vláda zvyšuje vládne výdavky. Malosť trhu tak dopláca na jeho malosť. Základ by mal byť urobiť prorastové reformy, avšak s prihliadnutím aj na sociálne príjmy obyvateľstva.

Krajina

2013

2014

2015

Slovensko

27 416

28 327

29 517

Dánsko

45 697

46 000

46 510

Estónsko

27 124

28 113

28 940

Fínsko

40 951

40 684

41 266

Írsko

47 563

49 402

——

Nórsko

66 812

65 705

66 001

Švédsko

45 067

45 298

46 974

Zdroj : OECD, HDP per capita

S malosťou trhu nesúvisia len daňové príjmy ale napríklad aj zamestnanosť a výška dôchodkov. Trh však postupne stúpa so zvyšujúcou sa spotrebou, čo má aj pozitívny vplyv na disponibilný príjem domácnosti. Podnikanie sa tak stáva na Slovensku čoraz výhodnejšie. Avšak stále doplácame na malý trh. V ekonomicky vyspelejších krajinách veľkosť trhu sa viaže na kapitálový trh. Aj návratnosť investícií podniky porovnávajú so spoločnosťami na burze, keďže väčšinou patria medzi najväčšie spoločnosti v danom sektore. Na Slovensku je len málo spoločností a investorov zainteresovaných na Bratislavskej burze cennných papierov.

Krajina

Administratíva

Odborné, vedecké a technické činnosti

Realitný trh

Informácie a komunikácie

Ubytovacie a stravovacie služby

Doprava a skladovanie

Veľkoobchod a predaj, oprava automobilov a motocyklov

Stavebníctvo

Vodné, odpadové hospodárstvo

Energie

Priemysel

Ťažba dobývanie

Dánsko

13947,6

24410,6

15068,1

21531,7

7044

51971,7

160592,2

28316,2

4632,8

24828,6

103534

6475

Estónsko

1248,5

1373

1196,5

1675,5

735,5

4717,7

22180,8

3910,3

352,2

2013,6

11606,8

454,9

Slovensko

3270,7

6761,6

2859,5

5507,3

1744,7

7606,3

48148,5

7081,3

1016,5

10725,6

67311,9

567

Fínsko

10075,8

13253,8

8005

17862,1

6048,5

23108,9

116846,3

28998,4

2451,9

13074,4

130284,4

1661,1

Nórsko

:

:

:

:

:

:

177760,8

54619,8

2691,6

13489,8

93280,9

150697,7

Zdroj : Eurostat, údaje z roku 2014

Výmena generácií

V súčasnosti je aktívny počet pracujúcich okolo 2,7 milióna ľudí. Problém je, že počet dôchodcov je na Slovensku okolo milióna. Počet zamestnaných za rok 2015 bol na úrovni 2,4 milióna a tak 2,4 ľudí pracuje na dôchodok jedného dôchodcu. Alarmujúce je však aj to, že podľa vekovej štruktúry obyvateľstva Slovenska 15 % pracujúcich sa nachádza vo veku nad 55 rokov. Znamená to, že postupom času stále menej ľudí bude pracovať na príjem jedného dôchodcu. Pre vládu to bude znamenať, buď zvýšiť počet pracujúcich, čo sa v súčasnosti deje, alebo zvýšiť sociálne odvody.

Najväčší ekonomický problém Slovenska ?

Nepochybne najväčšie ekonomické problémy sú práve vyššie zmienené. Ďalším problémom môže byť napríklad varovanie Národnej banky čo sa týka poskytovania spotrebných úverov. Súčasne priaznivé podmienky pri úveroch spôsobili, že Slováci nadmerne využívajú tieto úvery. Myslíme si však, že to až také nebezpečné nie je. Súčasné bankové produkty sa väčšinou viažu na fixné úroky a neočakávame, že ECB zvýši základnú úrokovú sadzbu v najbližšom období. Program TLTRO II má trvať do roku 2020 a sadzba sa nezvýši, pokým sa nezvýši inflácia. Súčasné podmienky však práve naopak znižujú infláciu, keď investície nestúpajú avšak konkurenčný tlak rastie a je poháňaný práve cenovou vojnou. Takýto stav bude trvať zrejme dlhšie, pokým sa získané prostriedky nezačnú investovať iným smerom, keďže ceny sa buď blížia minimám, alebo už sú na minimálnej úrovni.

Podľa nás najväčší ekonomický problém je práve malý trh, na ktorý sa viažu aj ostatné problémy ako dlh, nízke príjmy, výmena generácií, nízke investície alebo aj zmienený problém so spotrebnými úvermi, ktorý nepochybne nadväzuje na spotrebu. Paradoxom je, že napriek veľmi dobrej geografickej polohe, kde Slovensko môže slúžiť nie len brána na trh celej Východnej Európy ale aj celej Európy, podniky radšej investujú smerom ku susedom ako napríklad Poľsko alebo Česko. Myslíme si však, že napríklad obchodná dohoda TTIP môže pomôcť pri riešení tohto problému. To je však len ´´kozmetické´´ riešenie. Investori neprídu, pokým sa nezmení podnikateľské prostredie na Slovensku.

Mohlo by Vás zaujímať